Svetlo vs. pigment: V čom je háčik? V minulom článku o vnímaní farieb sme si povedali, že bez svetla farby neuvidíme. A práve na svetle stojí systém RGB. Tento systém využíva tzv. aditívne miešanie farieb. Predstavte si to ako tri farebné reflektory – Red (červenú), Green (zelenú) a Blue (modrú). Keď tieto tri lúče zmiešate v plnej sile, vznikne biele svetlo. Keď ich všetky vypnete, máte tmu – teda čiernu (ako u vypnutého monitora). RGB je stvorené pre digitálny svet: pre web, mobily a projektory Ale ako vytlačiť farbu, keď taška nesvieti? Zatiaľ čo váš mobil farby „vysielá“ priamo do očí, papierová taška ich len pasívne odráža. Proto pri tlači používame opačný systém: subtraktívne miešanie CMYK. Tu už nemiešame svetlo, ale farebné pigmenty: Cyan (azúrová) Magenta (purpurová) Yellow (žltá) Key (čierna, neboli „kľúčová“) Keď na bielu tašku nanesieme farby C, M a Y, výsledkom je tmavý odtieň. Pretože ale zmiešaním týchto troch farieb nikdy nedostaneme tú pravú, hlbokú čiernu, musíme pridať zložku „K“. Tá dodá tlači hĺbku a kontrast. Prečo farba na displeji „ziarila“ viac ako na taške? Toto je najčastejší kameň úrazu. Systém RGB má oveľa väčší farebný rozsah (gamut) ako CMYK. Zjednodušene povedané: existujú odtiene (napr. neonovo zelená alebo žiarivo modrá), ktoré váš displej dokáže „rozsvietiť“, ale žiadna farba na svete ich nedokáže na taške či papieri presne napodobniť. Pri prevode z RGB do CMYK sa farby musia „preskládať“ do menšieho priestoru, čo môže viesť k zmene odtieňa. Proto nemožno porovnávať svietiace farby na monitore s farbou vytlačenou na taške.